Sigmund Freud

Otec psychológie rakúskeho pôvodu, vyštudovaný lekár, psychiater a psychológ, neskôr dokonca univerzitný profesor vo Viedni. Zaručený zakladateľ psychoanalýzy používanej dodnes. Poznatky a metódy Sigmunda Freuda sú neoddeliteľnou súčasťou dnešnej psychologickej a psychiatrickej praxe mnohých súčasných odborníkov.

Sigmund Freud sa narodil v roku 1856 v Příbore, ako siedme dieťa rodičov Jacoba a Amélie. Neskôr sa však presťahovali do Nemecka a po úspešnom zvládnutí gymnázia nastúpil na Viedenskú univerzitu, kde študoval medicínu, odbor neurológia. Ako lekár sa venoval hlavne hystérii. Podľa Freuda bola hystéria spôsobená potlačenými spomienkami. Vo Francúzsku, kde tiež pôsobil, sa zoznámil s hypnózou, a tú potom využíval pri liečbe chorých hystériou. Hypnózu, nakoľko ju považoval za príliš sugestívnu, nahradil voľnou asociáciou a výkladom snov, ktoré považoval za kráľovskú cestu do nevedomia. Vo Viedni si otvoril aj súkromnú prax. Takýmto spôsobom sa postupne rodili psychoanalýzy, teórie o duševných procesoch, ktorá sa sústredia predovšetkým na nevedomie a vnútorné obsahy. Pojmy, ktoré sprevádzajú psychoanalýzu sú vedomie, nevedomie, podvedomie.

Veľmi prevratnou a okázalou na tú dobu, bola teória psychosexuálneho vývinu dieťaťa. Podľa Freuda sa dieťa od narodenia až po dospelosť vyvíja cez niekoľko fáz, a to sú fáza orálna – dieťa je fixované na ústa, ktoré sú jeho slastným miestom, miestom rozkoše. Po prijatí potravy, pri saní a džavotaní dochádza k uspokojeniu. Ďalšou fázou je fáza análna, v rozmedzí veku od 1,5 až 3 rokov. V tejto fáze vývinu je erotogénnou zónou tráviaci trakt a vylučovací orgán. Dieťa pri vylučovaní pociťuje slasť. Učením sa na toaletu sa svoju slasť a uvoľnenie pokúša odkladať. Rodičovské postoje (vystupujú ako super ego) a vlastné potreby dieťaťa sú v opozícii. Ak sú rodičia napríklad veľmi prísny, dieťa sa môže búriť a zadržiavať výkaly, a tak môžu vznikať zápchy. Takáto situácii môže viesť k neskorším črtám ako sú lakomosť, závisť a tvrdohlavosť. Je tu ale aj taká možnosť, že dieťa svoju zlosť ventiluje vylučovaním výkalov v nevhodnom čase , čo sa u jedinca môže prejaviť črtami ako neporiadnosť, deštruktívnosť a krutosť. Treťou fázou je fáza falická, je to obdobie od 3 do 5 rokov. Erotogénnou zónou sú genitálie. Dieťa v tomto období je zvedavé. Zaujíma sa aj o opačné pohlavie, a do istej miery sa akoby zosilňuje túžba po rodičoch opačného pohlavia. Súčasťou tejto fázy je Oidipov komplex (vzor z Gréckej mytológie, kde sa Oidipus zamiluje do svojej matky a zabije vlastného otca a následne oslepne). Oidipovský komplex je sprevádzaný u chlapcov kastračnou úzkosťou a u dievčat závisťou penisu. Dieťa sa nakoniec identifikuje s rodičom rovnakého pohlavia, zmení sexuálnu lásku k rodičovi opačného pohlavia na nesexuálnu lásku a vo všeobecnosti si začne ako partnerov vyberať vrstovníkov opačného pohlavia. Latentná fáza trvá od šiestich rokov do puberty. V tomto štádiu sú akoby predchádzajúce stavy a sexuálne túžby utlmené. S nástupom puberty sa sexuálne impulzy znova objavia a človek začína s adaptáciami, ktoré nakoniec vrcholia stabilizovaním osobnosti v nasledujúcom genitálnom štádiu. V tomto štádiu, ktoré začína približne vo veku dvanástich rokov a pokračuje adolescenciou, ľudia začínajú milovať iných a teda slasť zo samého seba prechádza na slasť vyvolanú zo starostlivosti o druhých, ktorá vedie k zakladaniu si rodiny.